Program Akadémie 2025

Poznáte plyn, ktorý nemôžeme vidieť, cítiť ani ochutnať – a napriek tomu ho dýchame každý deň? Volá sa radón a žije s nami v domoch, školách aj v prírode. Väčšinou o ňom vôbec nevieme, no v našich pľúcach dokáže rozpútať príbeh, v ktorom spolu hrajú atómy, bunky, fyzika žiarenia a biológia človeka.

Prednáška spojí fyziku, biológiu a medicínu do jedného príbehu. Cieľom je ukázať, že aj neviditeľný svet môže byť dobrodružstvo – a že pochopenie mikroskopických procesov môže pomôcť chrániť zdravie ľudí.

Operačný systém predstavuje základné programové vybavenie počítača. Používateľovi umožňuje riadenie vykonávania aplikácií, administrátorovi nastavovanie prístupu k rôznym zdrojom, programátorovi poskytuje jednotné a štandardizované rozhranie k využívaniu týchto zdrojov. Tými sú najmä procesorový čas, pamäť a vstupno/výstupné zariadenia, teda v konečnom dôsledku súbory na disku, sieťová komunikácia, terminály, tlačiarne, senzory a pod.

V prednáške predstavíme základné koncepty dnešných operačných systémov (OS), konkrétne sú to procesy a súbory, ako aj niektoré úlohy jadra pri reakcii na podnety od procesov a hardvéru. Na jednoduchom príklade demonštrujeme mechanizmus systémového volania ktoré predstavuje rozhranie medzi vykonávajúcim sa používateľským programom (procesom) a operačným systémom (jadrom). Práve rozdiel vo vykonávaní kódu procesov a jadra je základným prvkom bezpečnosti OS. Ďalej vysvetlíme možné prístupy pri komunikácii procesu s hardvérovými perifériami a úlohu špeciálnych súborov a ovládačov zariadení pri tejto komunikácii.

Poznáte KMS, FKS, KSP, Suši, Prask, Matický Náboj, Fyzikálny Náboj, Náboj Junior?

V prednáške sa porozprávame o tom, že DNA okrem návodov na to, ako má fungovať náš organizmus, obsahuje aj stopy dávnej aj menej dávnej minulosti a ukážeme si, ako tieto stopy môžeme odhaliť a čo sa vďaka nim môžeme o histórii dozvedieť. Takisto si povieme, akú úlohu v tom hraje informatika a matematika.

Ako sa z neorganizovaného pohybu jednotlivcov stane roj kobyliek, samoliečiace sa mravenisko či - naopak - z plynulej diaľnice parkovisko? V prednáške sa pozrieme, ako jednoduché pravidlá vedú k zložitým javom - a ako ich dokáže matematika odhaliť.

Ako sa rozhodujeme, keď nemáme všetky informácie? Prečo sa nám niekedy zdá jedna možnosť “bezpečnejšia”, hoci čísla hovoria niečo iné? A čo to prezrádza o tom, ako funguje naše myslenie?

Prednáška vás pozve do sveta zaujímavých situácií, v ktorých sa naše prvé dojmy a intuícia často bijú s tým, čo by odporúčala matematika. Spoločne si vyskúšame niekoľko jednoduchých úloh z oblasti pravdepodobnosti a rozhodovania, pri ktorých je ľudská intuícia často prekvapivo silná… a niekedy prekvapivo nespoľahlivá.

Cieľom prednášky nie je hľadať „správne“ odpovede, ale ukázať, že pri rozhodovaní zohráva dôležitú úlohu nielen matematika, ale aj to, ako vnímame riziko, neistotu a možné dôsledky. Stanete sa súčasťou diskusie a na vlastnej koži zažijete, ako naše myslenie pracuje, keď sa stretne s náhodou.

Jadrá najľahších prvkov vznikli krátko po Big Bangu, jadrá ťažších prvkov vznikli oveľa neskôr v jadrách hviezd, jadrá ešte ťažších prvkov vznikli ešte neskôr pri výbuchoch supernov. Kedy vznikli zlato a železo a ako to súvisí s ich dnešnou cenou?