Program: Akadémia Trojstenu 2004

Dátum konania: 10. 12. 2004

  • 10:00
    • doc. RNDr. Ján Boďa, PhD.Ekonofyzika (Miestnosť A)

      Tak isto ako vo fyzike, aj v ekonómii sa používa vo výraznej miere matematika. Nie len na jednoduché výpočty, ale aj na rôzne odhady či predpovede. Aké sú podobnosti a rozdiely medzi modelmi fyzikálneho sveta a sveta ekonómie? Povieme si niečo o štatistickej fyzike a ako sa ňou dajú popísať skupiny vzájomne pôsobiacich častíc a ako by sa to dalo využiť v ekonómii. Ukážeme si niekoľko zaujímavých, možno až prekvapivých výsledkov z tejto oblasti a perspektívy ďalšieho smerovania.

    • doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD.Šifrovanie v minulosti a dnes alebo večný boj o informácie (Miestnosť B)

      Príspevok o tom, ako odpočúvanie a tajné šifry ovplyvnili históriu 20. storočia; ako jednotlivci rozhodovali o osude vojny, ako pokračuje večná tajná vojna (možno) každého proti každému a ako šifrovanie sa využíva i zneužíva.

  • 11:15
    • Mgr. Matúš MedoStruny a superstruny, dimenzie a superdimenzie, alebo plávajú rybičky v 10–rozmernom akváriu? (Miestnosť A)

      Fyzici sa snažia nájsť teóriu všetkého. To, čo z nej zatiaľ vieme, nám naznačuje, že látka okolo nás sa skladá z malých vibrujúcich strún. Navyše, tieto struny „žijú“ v 10- rozmernom priestore... Dá sa z tohto všetkého vysomáriť? Vyskúšame, uvidíme!

    • RNDr. Andrej Ferko, PhD. Smiechová kultúra IT a vedecko-technická vizualizácia (Miestnosť B)

      Najprv si objasníme prečo sa smejeme a s pomocou teórie katastrôf si ukážeme matematický model vtipu. Potom si objasníme na čom sa smejeme s pomocou Koestlerovej teórie tvorivosti. Nakoniec si ukážeme niekoľko príkladov účinných metaforizácií vo vedecko-technickej vizualizácii. V rámci diskusie bude súťaž o najnepríjemnejšiu otázku, prvá cena je učebnica počítačovej grafiky.

  • 12:30
    • doc. RNDr. Marián Fecko, PhD.Škálovanie (Miestnosť A)

      Škálovanie je spôsob ako odvodiť niektoré zaujímavé vzorce bez toho, aby sme sa napracovali ako ťažné voly. Zistíte, že niektoré netriviálne vyzerajúce fyzikálne zákony (ako napríklad 3. Keplerov zákon pre pohyb planét) sú dôsledkami jednoduchej úvahy – že vhodné „preškálovanie“ niektorých parametrov nemení výsledné riešenie.

    • doc. Dr. Ladislav KvaszDescartes a vznik analytickej geometrie (Miestnosť B)

      Roku 1637 vyšla tlačou kniha René Descarta Rozprava o metóde, ktorá obsahovala tri dodatky s názvami: Dioptrika, Meteory, Geometria. V treťom z nich Descartes uvádza myšlienky, ktorými sa stal zakladateľom novej geometrickej disciplíny, dnes nazývanej analytická geometria. V prednáške sa zameriame na rozbor niektorých z Descartových inovácií.